EME story OM3RRC.

Tento príbeh sa začal pred niekoľkými rokmi. V roku 2007 trávil prázdniny v Považskej Bystrici Matěj OK1TEH a aby sa nenudil, tak si pribalil FT847 a notebook s interfejsom na zvukovú kartu. Využil nášu staručkú 2m anténu F9FT (bez elevácie) a urobil 15 EME spojení módom JT65B. Popritom aj historicky prvé spojenie v OM na pásme 50MHz. Záujemci si môžu prečítať článok na stránke OK2KKW . Odvtedy nám to nedalo spávať.
Naša klubová činnosť je zameraná hlavne na výcvik mladých rádioamatérov a KV a VKV kontesting a preto podľa finančných a časových možností budujeme v škole na sídlisku Rozkvet menšie vysielacie stredisko. Za tých 5 rokov sme postupne odkladali z balíka na nájomné a ďalšiu činnosť a keď bolo na rotátor, kúpil sa rotátor. Keď na antény, kúpili sa antény. Potom koax, konektory, spliter, relé, stožiar,.... V lete 2011 sme začali všetok materiál vynášať na strechu školy a postupne skladať. Malo z toho byť štvorča z 10 elementových DK7ZB otočné v azimute aj elevácii. Po zostrojení prišli samozrejme problémy. Otáčaním v elevácii dochádzalo k takému rozkmitaniu sústavy, že sme sa báli, aby to nespadlo. Navyše nesedel údaj o uhle so skutočnosťou. Prvá príčina sa našla, ale kým sa problém odstránil, antény išli 2x dolu a musela sa meniť konštrukcia. Práce bolo veľa a času málo a tak sa stalo, že príčina druhého problému sa nestihla diagnostikovať a prišla zima. Našťastie v azimute to točilo a zobrazovalo správne a tak sme od krbu na túto sústavu odbehli dva preteky. Niekedy vo februári mi volal brat Vlado OM3BY, že na druhý marcový víkend majú byť dobré EME podmienky a že či to neskusíme dokončiť. Prvý víkend bol 1.subregionál, tak som ako vždy pár dní pred závodom išiel skontrolovať zariadenie. No samozrejme - na anténe PSV 3:1 a Mikrokeyer ani neblikol. Ešte aj snehu bolo na streche veľa a tak som nedočkavému tímu hlásil, že z toho nič nebude. Závod sme odbehli s minimálnym výkonom. Vo štvrtok po závode som mal služobnú cestu do Bratislavy, tak som si pribalil Mikrokeyer, že ho aspoň zaveziem do opravy. Je už po záruke, ale bez neho si už nevieme predstaviť vysielanie. Dodo z Microhamu povedal, že to sa vypnuté nekazí a teda je tam doživotná záruka (citát "Kým žijem"). Za 30 minút som si ho opravený odnášal domov. TNX Dodo! Cez deň krásne slnečno a v noci mráz zabezpečil, že strecha bola bez snehu. Bolo rozhodnuté. V piatok na obed sme vyliezli na strechu pozrieť to vysoké PSV a ak sa bude dať aj eleváciu na rotátore. Kontrola PSV na anténach nenaznačovala žiadnu poruchu. Kontrola konektorov - v poriadku. Kontrola jednosmerného skratu - a ajhľa, na koaxe sme zmerali 80kOhmový zvod. Na našom hriešne drahom 1/2" koaxe. Krutá zima si vybrala svoju daň. Hoci boli konce v suchu, niekde to navlhlo. Nie je čas na hľadanie vinníka.

Našťastie na streche bol zmotaný starý koax RG8 po ktorom Matěj ožaroval mesiac pred rokmi. Šup tam s ním. Nakoniec sa podarilo odstrániť aj chybu odmeriavania elevácie. Kanadský (Polský?) súdruhovia urobili niekde chybu a nakrivo nalepili magnet. Našťastie stačilo opatrne prihnúť jazýčkový kontakt bližšie k magnetu a bolo to!

Bolo už dosť hodín a bol čas zliezť zo strechy. Pohľad na oblohu hovoril, že Mesiac pre oblaky asi neuvidíme. Ale stal sa zázrak a keď na oblohe bolo Slnko tesne nad obzorom, tak sa nám ukázalo a na posledných pár minút sme zamerali šum slnka a stihli sme pomocou trackeru od F1EHN skalibrovať smerovanie švorčaťa. Rýchlo na majáky a tie prichádzali v slušnej sile. Premrznutý, ale spokojný sme si dopriali čaj s esenciami. Skrinka so zásobami bola podozrivo prázdna. Keďže nás čakala dlhá noc (možno, HI), vybrali sme sa ešte do obchodu po zásoby. No moc jedla nakoniec v taške nebolo, zato tekutej potravy áno. Medzitým dorazil Rudo OM4TQ, ktorý keď zistil, že sa nám predsa len podarilo nájsť chyby, obtelefonoval snáď všetkých členov, že čo sa chystá. Nakoniec z toho bolo riadne prekvapenie, lebo sa prevalilo, že mám narodeniny a dotrepalo sa 6 gratulantov a priaznivcov EME. Síce som oponoval, že 30. výročie koncesie je pre mňa väčším sviatkom, ale nepomáhalo. Bol som z toho celý roztržitý a tak som po každej runde chodil von pozerať, kedy konečne vylezie Mesiac. Podľa trackera už mal byť vonku. Asi mi bránia vo výhľade paneláky, povedal som si. Preto som zašiel za paneláky. Asi mi bránia stromy. Preto som zašiel až na lyžiarsku zjazdovku, čo je už pekne ďaleko. A vtedy to prišlo - začal vyliezať spoza Veľkého Manína (viď kopec na fotke v pozadí) . Kým som stihol vybrať mobil a v tej tme zavolať a informovať partiu, bola ho vonku polovička. Kričal som do telefónu, nech začnú čosi robiť, ale zároveň nech na mňa počkajú. Čistá schizofrénia. Utekal som do klubu a až tam som si všimol, že som nemusel nikde chodiť hľadať Mesiac, lebo ho vidno aj zo školského dvora. V klube sa už hľadali signály na spektrografe WSJT a sledoval sa chat.

Boli sme sklamaní. Mesiac bol už pomerne vysoko a nám sa nedarilo zachytiť žiaden signál. Vlado OM3BY začal bicyklovať po pásme, hoci bolo takmer jasné že nebudeme počuť nič, len šum. Vtom signál síce slabý, ale celkom jasný. Na konci cvrlikania išla dokonca telegrafná značka OK1RD. Došlo nám, že je to direktný signál. Hneď sme to sklamanie museli zapiť.
Niektorí dávali taký triezvy nápad, že skúsme volať CQ. Nechceli sme sa hneď strapňovať pred EME komunitou, lebo aj v ovládaní WSJT boli ešte celkom rezervy, ale nakoniec sme sadli na jeden z mnohých voľných kmitočtov a spustili CQ OM3RRC JN99. Samozrejme nikto. V zúfalstve sme vybudili PA na maximum, čo predstavovalo asi 400W a 200W do antény (ešte celkom optimistický odhad útlmu koaxu). O 22:29 UTC to prišlo. Zavolal PE1L. Po obojstrannom potvrdení a záverečnom 73 vypukla obrovská radosť a blahoželania. Na chate nám napísal, že nás bral -21dB. TNX René za naše prvé EME QSO! Trasúcou rukou som na prvý zdrap papiera čo som našiel napísal hore dátum, že budem viesť "papierový" denník. V tom vytržení som si ani neuvedomil, že píšem dátum svojho narodenia. Taký darček som v živote nedostal.

Takto nejako vyzerala tá historická chvíľa.

Začali sme mať istotu, že predsa len lepšie vybavené stanice nás zavolajú a tak sme sa už kmitočtu nepustili a do úmoru volali CQ. Postupne prichádzali ďalšie stanice: F1AFJ, OH2BC, S51ZO, UA3PTW, G4ZFJ a DK5SO. "Papierový" denník sa plnil. Niečo po polnoci nám na chate blahoželal aj Matěj, OK1TEH ktorému sme veľmi vďačný za pomoc. Taktiež jeho otcovi OK1VPZ, ktorý nás dokonca poctil počas stavby na jeseň svojou návštevou a poradil nám ako nastaviť štvorča. Matěj nám dokonca ponúkol, že sa na neho môžme obrátiť kedykoľvek o radu, ale keďže my sme nevedeli, čo sa v tej rýchlosti opýtať, tak padla na chate otázka: "Čo piješ?" SRI Matěj, ale toto bolo myslené naozaj vážne a všetci dúfame, že aj keď na prázdniny do Považskej Bystrice už nejazdíš, ale pozvanie prijmeš. Je sa o čom baviť.

Tu je spomínaný "papierový" denník.

Stále sa pokračovalo vo volaní CQ a sledovali sme kedy nazrie Mesiac nad Severnú Ameriku. Keď sa už začal dotýkať Aljašky prišla rana a z PA sa zadymilo. To bol koniec. Trochu sklamanie, ale keď sme videli, že už aj zásoby dochádzajú, bol čas ísť domov. Tí čo boli doma mali výhodu. Mňa zobrali cestou domov žilinčania a niektorí si ustlali v klube na pohovkách.

Na akcii sa zúčastnili:
Michal OM4AA, Vlado OM3BY, Rudo OM4TQ, Rado OM6KW, Vlado OM3CLS, Lukáš OM4CY, Jozef OM4AQ